1.
"No neprosím len za
nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno,
ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si
ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako
sme my jedno - ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet
spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa." (Jn
17,20-23)
Toto bola Ježišova
modlitba, ktorú sa modlil v tú noc, pred svojím zajatím a umučením. Modlí sa aj
za nás, lebo aj my sme uverili v Ježiša Krista prostredníctvom apoštolov, ktorí
sa kedysi dávno postarali o to, aby sa evanjelium rozšírilo. Považoval našu jednotu
za dôležitú a videl, že to bude problém.
Myslel na jednotu veriacich len v mojej cirkvi? Alebo myslel
na jednotu medzi kresťanmi všetkých kresťanských cirkví, ktoré v súčasnosti
existujú? O jednote medzi kresťanmi
nemožno hovoriť a už vôbec nie o dokonalej jednote, ktorú spomína Ježiš. Ale On
nám hovorí: "Keď nebudete jednotní, svet vám neuverí. Svet nebude môcť
spoznať, kto som a kto ma poslal." Naša
jednota bola veľká Ježišova túžba.
2.
"Slabého vo viere sa
ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. Niekto je presvedčený, že môže jesť
všetko, slabý je iba zeleninu. Ten, kto je, nech nepohŕda tým, kto neje, a kto
neje, nech nesúdi toho, kto je, lebo Boh ho prijal. Kto si ty, že súdiš
cudzieho sluhu? On stojí alebo padá svojmu pánovi. Ale bude pevne stáť, lebo
Pán má moc podržať ho. Niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje
dni. Každý nech sa drží svojho presvedčenia. Kto zachováva deň, zachováva ho
kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi; veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje
kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu." (Rim 14,1-6)
"A tak každý z nás sa
bude Bohu zodpovedať za seba. Nesúďme už teda jeden druhého, ale radšej hľaďte,
aby ste neboli bratovi na pád alebo na pohoršenie." (Rim 14,12-13)
Apoštoli ohlasovali
Dobrú zvesť Židom, Svätý Pavol predovšetkým pohanom. Tak sa stalo, že veriaci zo židovstva sa držali starozákonných
predpisov o jedle a svätení sviatkov, veriaci z pohanov však dodržiavali
vlastné zvyky, prípadne žiadne. Je jasné, že sa niektorí židia preto
pohoršovali. Pavol však hovorí: "Viem a som si istý v Pánu Ježišovi, že nič
nie je nečisté samo v sebe; len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté
pokladá." (Rim 14,14) a vyzýva nás, aby sme nesúdili jeden druhého za iné prejavy
svojej viery. Dôležité je, aby sme sa držali svojho presvedčenia a svedomia.
3.
"Preto vás prosím ja,
väzeň v Pánovi, aby ste žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa vám dostalo,
so všetkou pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášajte sa navzájom v láske a
usilujte sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden
Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna
viera, jeden krst. Jeden je Boh a Otec všetkých, ktorý je nad všetkými, preniká
všetkých a je vo všetkých." (Ef 4,1-6)
Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst... Jedna viera? Rôzne
cirkvi majú rôzne vierovyznania - iný spôsob viery v toho istého Boha, ktorý je len jeden a je Otec všetkých. Keď chceme svoju vieru a poznanie Boha sformulovať do slov, presne zadefinovať a jednoznačne interpretovať, vznikajú rozdiely a nejednotnosť. Pavol nám radí, aby sme sa usilovali zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.
4.
"Vtedy Peter otvoril
ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, ale v každom národe
mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo." (Sk 10,34)
Toto povedal Peter po tom známom videní, keď videl plachtu plnú všemožných zvierat, aj
nečistých, a počul hlas: „Peter, vstaň, zabíjaj a jedz!" Ale Peter
povedal: „Nijakým činom, Pane, veď som nikdy nejedol nič poškvrnené a
nečisté." Ale hlas sa mu ozval znova: „Čo Boh očistil, ty nenazývaj
poškvrneným." Potom šiel ku Kornéliovi do Cézearey, ktorý nebol Židom
(teda pre Židov bol istým spôsobom nečistý), ale bol to bohabojný muž. Po
príchode im povedal: „Vy viete, že Žid sa nesmie spolčiť' ani stretnúť s
cudzincom. Ale mne Boh ukázal, že nemám nikoho nazývať' poškvrneným alebo
nečistým človekom." A neskôr aj: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu,
ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo." Po
tom, čo sa dar Ducha Svätého vylial na zhromaždených pohanov v Kornéliovom
dome, Peter prikázal, aby ich pokrstili v mene Ježiša Krista.
Zo židovského pohľadu
bol židovský národ národom vyvoleným, národom, ktorý si Boh vybral za svoj ľud.
Pohania boli v ich očiach podradní. Petra by asi nikdy nenapadlo, nebyť
videnia, ísť k nežidom a ohlasovať im Božie slovo. Ale keď šiel ku Kornéliovi, stal
sa svedkom toho, že Boh vylieva svojho Ducha aj na pohanov. Že Boh nenadŕža
nikomu, ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo.
Ak teda Duch Svätý vanie kade chce, posväcuje
koho chce a neobchádza žiadny národ ani cirkev, kto sme my, aby sme posudzovali
pravovernosť? Zdá sa, že Bohu ide viac o to, čo je v srdci človeka,
ako o konkrétny spôsob jeho viery.
5.
"Veď Písmo hovorí: Nik, kto v neho verí, nebude zahanbený. Niet rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pán všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Lebo každý, kto bude vzývať Pánovo meno, bude spasený." (Rim 10,11-13)
Naozaj je len jeden Pán a nik kto v neho verí by nemal byť zahanbený iným veriacim, lebo sám seba zahanbuje pred Bohom, ktorému záleží na každom človeku.
6.
"Boh trpezlivosti a potechy nech vám dá, aby ste jedni o druhých zmýšľali podľa Krista Ježiša, a tak jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista." (Rim 15,5-6)
Ak jedni o druhých zmýšľame podľa našich ľudských kritérií, hľadiac na svoju pravdu a svoj systém logiky, hľadať jednomyseľnosť je veľmi ťažké až nemožné. Ak by sme jedni o druhých zmýšľali podľa Ježiša Krista, ktorý túžil po našej jednote takej úzkej a pevnej "ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás", potom by nám Boh očistil naše srdcia od predsudkov a posudzovania, aby sme mohli jednomyseľne a jednými ústami oslavovať Boha. Aby nám svet uveril.
Ak jedni o druhých zmýšľame podľa našich ľudských kritérií, hľadiac na svoju pravdu a svoj systém logiky, hľadať jednomyseľnosť je veľmi ťažké až nemožné. Ak by sme jedni o druhých zmýšľali podľa Ježiša Krista, ktorý túžil po našej jednote takej úzkej a pevnej "ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás", potom by nám Boh očistil naše srdcia od predsudkov a posudzovania, aby sme mohli jednomyseľne a jednými ústami oslavovať Boha. Aby nám svet uveril.
7.
"Toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom. " (Jn 15,17)
Povedali by sme, láska sa nedá prikazovať. A Ježiš predsa prikazuje. Dočítate sa to na viacerých miestach v biblii, takže to nebol omyl ani nadsázka. Nedá sa to prehliadnuť ani vytesniť, máme milovať seba, svojich blížnych, nepriateľov a tiež ľudí z iných denominácií, kamkoľvek ich zaradíte. Ľudsky nemožné, ale Bohu nič nie je nemožné. Len úplné obrátenie k Bohu, k prameňu takejto lásky, nám otvára srdcia pre nezištnú lásku k ostatným ľuďom bez podmienok. A ona akoby preteká z Božieho srdca do nášho, a tak ako dozrievame, môže byť väčšia a väčšia.
