Pod ekumenizmom rozumieme snahy kresťanských cirkví hľadať cesty a možnosti, ako dospieť k jednote kresťanov. Dôvodom k ekumenizmu je sám Ježiš, keď sa modlí k Otcovi, aby sme boli jedno. Ježišova modlitba za jednotu vyjadrovala túžbu, aby jeho nasledovníci boli zhromaždení v jednom Božom ľude.
Treba jasne povedať, že ekumenizmus neznamená, že jedna cirkev presvedčí alebo pohltí druhú. Nie je bezbrehým vyjednávaním o vzájomných ústupkoch a kompromisoch, ale vzájomným vysvetľovaním svojich postojov a objavovaním toho, čo nás môže spájať. Všetci sme sa v minulosti dopustili mnohých chýb. Dnes hľadáme pravdu o sebe, chceme si navzájom odpustiť a byť k sebe bližšie.
Rozlišujeme tri druhy ekumenizmu. Teoretický, duchovný a praktický. Tomu prvému - teoretickému - sa venuje úzka skupina teológov, ktorá na rôznych úrovniach rieši konkrétne otázky. Výsledkom jej práce sú deklarácie či vyhlásenia, ktoré svojou poctivosťou vytvárajú solídny základ pre ďalšie napredovanie v dialógu, ako napríklad spoločné prehlásenie Katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu o ospravedlnení. Praktický a duchovný ekumenizmus je už vecou každého kresťana a možno ich nazvať jedným slovným spojením - EKUMENIZMUS SRDCA. Praktický ekumenizmus je spoločné stretávanie a spolupráca. Bez ohľadu na rozdiely vo vierovyznaní sa vieme spojiť, keď ide o spoločnú vec, predovšetkým v sociálnom a kultúrnom rozmere. Duchovný ekumenizmus je možno menej viditeľný, ale v skutočnosti najdôležitejší. Bez skutočnej túžby po jednote a bez vytrvalej modlitby, by k nej nikdy nedošlo. Túžime po jednote. Nevieme, kedy nastane. Ako ľudia musíme urobiť všetko preto, aby sme sa zblížili. Ako veriaci však vieme, že mnohé bariéry prekonáme len s Božou pomocou. Naše vyhliadky sú dobré. Modlitba nám dáva istotu, že celý ekumenický proces je v Božích rukách.
