Viera a skutky - veľká téma a príčina k nepochopeniu a rozdeleniu kresťanov. Čo je potrebné a stačí ku spaseniu, teda k záchrane človeka pred večnosťou bez Boha?
Protichodný výklad a uplatňovanie biblického posolstva o ospravedlnení boli v 16. storočí hlavnou príčinou rozkolu Západnej cirkvi a viedli aj k vzájomným odsúdeniam učenia. Spoločné chápanie ospravedlnenia má preto základný význam a je nevyhnutné na prekonanie tohto rozdelenia. Za významný krok k jednote kresťanov môžeme považovať „Spoločné vyhlásenie k učeniu o ospravedlnení“, ktoré 31. októbra 1999 v Augsburgu podpísali zodpovední predstavitelia Katolíckej cirkvi a Svetového luteránskeho zväzu. Toto Spoločné vyhlásenie je výsledkom mnohoročných rozhovorov teológov z obidvoch strán.
Predkladané Spoločné vyhlásenie má tento zámer: ukázať, že na základe vzájomných rozhovorov sú podpisujúce evanjelické cirkvi a Rímskokatolícka cirkev teraz schopné vyjadriť spoločné chápanie nášho ospravedlnenia Božou milosťou skrze vieru v Krista. Toto vyhlásenie neobsahuje všetko, čo jedna či druhá cirkev učí o ospravedlnení; zahŕňa však konsenzus v základných pravdách učenia o ospravedlnení a ukazuje, že zostávajúce rozdiely v jeho vysvetľovaní už viac nie sú dôvodom na vzájomné odsúdenia učenia.
Pre rozsiahlosť Spoločného vyhlásenia uvádzame len niektoré základné body, celý text je dostupný tu: https://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/spolocne-vyhlasenie-k-uceniu-o-ospravedleni a taktiež aj na stránke
(15)
Je našou spoločnou vierou, že ospravedlnenie je dielom trojjediného Boha. Otec poslal svojho Syna na svet, aby spasil hriešnikov. Základom a predpokladom ospravedlnenia je Kristovo vtelenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Ospravedlnenie teda znamená, že sám Kristus je naša spravodlivosť, na ktorej máme podľa Otcovej vôle účasť skrze Ducha Svätého. Spoločne vyznávame: „Jedine milosťou vo viere v Kristovo spasiteľné dielo a nie pre naše zásluhy nás Boh prijíma a dostávame Ducha Svätého, ktorý obnovuje naše srdcia, keď nám dáva schopnosť a vyzýva nás konať dobré skutky.“
(19) Spoločne vyznávame, že pokiaľ ide o spásu, človek je úplne odkázaný na zachraňujúcu Božiu milosť. Sloboda, ktorú má vo vzťahu k iným ľuďom a veciam tohto sveta, nie je slobodou vzhľadom na spásu. Ako hriešnik podlieha Božiemu súdu a nie je schopný sám sa obrátiť k Bohu a hľadať spásu ani si zaslúžiť ospravedlnenie pred Bohom, ani svojimi vlastnými schopnosťami dosiahnuť spásu. Ospravedlnenie nastáva jedine z Božej milosti.
(25) Spoločne vyznávame, že hriešnik je ospravedlňovaný skrze vieru v spasiteľné konanie Boha v Kristovi. Túto spásu mu dáva Duch Svätý v krste ako základ celého jeho kresťanského života. Človek dôveruje v milostivé Božie zasľúbenie ospravedlňujúcou vierou, v ktorej je obsiahnutá nádej v Boha a láska k nemu. Táto viera je činná v láske, a preto kresťan nemôže a nesmie zostať bez skutkov. Ale nič z toho, čo v ospravedlnenom človeku predchádza slobodný dar viery alebo nasleduje za ním, nie je ani dôvodom ospravedlnenia, ani zásluhou, ktorá by k nemu viedla.
(31) Spoločne vyznávame, že človek je ospravedlňovaný vo viere v evanjelium „nezávisle od skutkov zákona“ (Rimanom 3, 28). Kristus naplnil zákon a svojou smrťou a zmŕtvychvstaním ho prekonal ako cestu k spáse. Súčasne vyznávame, že Božie prikázania zostávajú pre ospravedlneného v platnosti a že Kristus svojím slovom a životom vyjadril Božiu vôľu, ktorá je smernicou správania pre ospravedlnených ľudí.
(34) Spoločne vyznávame, že veriaci sa môžu spoľahnúť na Božie milosrdenstvo a zasľúbenia. Aj pri vlastnej slabosti a mnohorakom ohrození svojej viery môžu silou Kristovej smrti a zmŕtvychvstania budovať na účinnom prísľube Božej milosti v slove a sviatosti a tak si byť istí touto milosťou.
(37) Spoločne vyznávame, že dobré skutky - kresťanský život vedený vo viere, v nádeji a láske – prichádzajú z ospravedlnenia a sú jeho ovocím. Keď ospravedlnený žije v Kristovi a koná v prijatej milosti, prináša, povedané biblickými slovami, dobré ovocie. Keďže kresťania bojujú proti hriechu po celý život, tento dôsledok ospravedlnenia je pre nich súčasne záväzkom, ktorý majú plniť. Preto Ježiš i apoštolské spisy kresťanov napomínajú, aby konali skutky lásky.
Spoločné vyhlásenie je založené na presvedčení, že prekonaním doterajších kontroverzných otázok a odsúdení učenia ich cirkvi ani neberú na ľahkú váhu, ani sa nespreneverujú vlastnej minulosti. Práve naopak, toto vyhlásenie spočíva v presvedčení, že naše cirkvi, každá vo svojich dejinách, dospeli k novým názorom. Prebehol vývoj, ktorý im nielen umožňuje, ale aj vyžaduje od nich, aby preskúmali otázky spôsobujúce rozdelenie a vzájomné odsúdenia minulosti a pozreli sa na ne v novom svetle.
Názor na túto tému z internetu:
http://casopis.solas.sk/vyucovanie/ospravedlnenie-viera-a-skutky
